I. Územia európskej sústavy NATURA 2000
I.1. Vtáčie územia
SKCHVU036 Volovské vrchy
Vyhlásené: 15.05.2010 (vyhláška MŽP SR č. 196/2010 Z. z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Volovské vrchy)
Výmera: 121 421 ha (z toho takmer 15 000 ha na území Mestských lesov Košice a.s.)
Katastrálne územia: 2 kraje, 7 okresov a 71 obcí
Stupne ochrany: 1. (107 649 ha), 2. (11 572 ha), 3. (380 ha), 4. (249 ha), 5. (1 571 ha)
Vymedzenie predmetov ochrany: Účelom vyhlásenia CHVÚ Volovské vrchy je zabezpečenie priaznivého stavu biotopov dvadsaťpäť druhov vtákov európskeho významu a zabezpečenie ich prežitia a rozmnožovania. CHVÚ Volovské vrchy sú jedným z piatich najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov bocian čierny (Ciconia nigra), včelár lesný (Pernis apivorus), sova dlhochvostá (Strix uralensis), žlna sivá (Picus canus), tesár čierny (Dryocopus martius), muchárik malý (Ficedula parva), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis).
Pravidelne tu hniezdi viac ako 1% národnej populácie druhov výr skalný (Bubo bubo), orol skalný (Aquila chrysaetos), tetrov hoľniak (Lyrurus tetrix), hlucháň hôrny (Tetrao urogallus), jariabok hôrny (Tetrastes bonasia), prepelica poľná (Coturnix coturnix), rybárik riečny (Alcedo atthis), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), ďateľ prostredný (Dendrocopos medius), krutohlav hnedý (Jynx torquilla), penica jarabá (Sylvia nisoria), hrdlička poľná (Streptopelia turtur), muchár sivý (Muscicapa striata), orol krikľavý (Aquila pomarina), pôtik kapcavý (Aegolius funereus), kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum), ďubník trojprstý (Picoides tridactylus), strakoš obyčajný (Lanius collurio).
V čase vymedzovania sústavy CHVÚ na Slovensku bolo CHVÚ Volovské vrchy najvýznamnejším územím pre hniezdenie včelára lesného, ďatľa bielochrbtého, muchárika malého, muchárika bielokrkého aj muchára sivého. V CHVÚ Volovské vrchy bola v tom čase zistená v rámci sústavy CHVÚ druhá najvyššia početnosť bociana čierneho, žlny sivej a tesára čierneho, tretia najvyššia početnosť v rámci národnej sústavy CHVÚ bola zistená u sovy dlhochvostej a strakoša obyčajného, štvrtá najvyššia početnosť u orla krikľavého a piata najvyššia početnosť pre hniezdenie orla skalného, kuvička vrabčieho, ďubníka trojprstého a ďatľa prostredného.
I.2. Územia európskeho významu
SKUEV0328 Stredné Pohornádie
Dňa 14.júla 2004 bolo vyhlásené ako územie európskeho významu z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu výnosom ministerstva životného prostredia SR č.3/2004 na výmere 7275,58 ha.Z toho viac ako polovica územia je v užívaní Mestských lesov Košice, a. s. Rozprestiera sa v katastrálnych územiach: Kostoľany n. Hornádom, Košická Belá, Malá Lodina, Sokoľ, Veľká Lodina, Košické Hámre, Ružín, Kavečany, Črmeľ. Územie je zaradené v stupňoch ochrany prírody 2-5- podľa stupňa významu. Jeho súčasťou sú aj Národné prírodné rezervácie: Humenec, Vozárska, Bokšov, Sivec a prírodná rezervácia Vysoký vrch.
Zoznam biotopov európskeho významu:
Zoznam druhov európskeho významu:
Navrhované opatrenia týkajúce sa lesných biotopov:
Odstraňovanie sukcesných drevín, prípadne bylín a vyhrabávanie stariny
Odstraňovanie inváznych druhov rastlín
Úprava a budovanie nových hniezd a hniezdnych biotopov vtáctva
Usmerňovanie návštevnosti územia
Zvyšovanie rubnej doby
Predlžovanie obnovnej doby
Šetrné spôsoby sústreďovania drevnej hmoty (kone, lanovky, ...)
Zvyšovanie podielu prirodzenej obnovy
Zachovať alebo cielene obnoviť pôvodné druhové zloženie lesných porastov
SKUEV0925 Aboď
Charakteristika: Lesné porasty pralesovitého charakteru v závere bezmenného ľavostranného prítoku Kojšovského potoka. Lokalita sa nachádza v severnom svahu masívu Kojšovskej hole v centrálnej časti Volovských vrchov.
Vyhlásené: 01.01.2018
(opatrenie MŽP SR č. 1/2017 zo 07.12.2017, ktorým sa mení a dopĺňa výnos MŽP SR č. 3/2004-5.1 zo 14.07.2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu)
Výmera: 91,24 ha
Katastrálne územie: Kojšov
Stupne ochrany: 4. (58,81 ha), 5. (32,43 ha)
Zoznam biotopov európskeho významu:
9110 Kyslomilné bukové lesy
9130 Bukové a jedľové kvetnaté lesy
9180 Lipovo-javorové sutinové lesy
SKUEV0940 Hornádske lúky
Charakteristika: Územie európskeho významu tvoria lúčne a lesné porasty vrcholových partií Čiernej hory v oblasti medzi Humencom a Bujanovom nad údolím Sopotnice. Geomorfologicky patrí navrhované územie do oblasti Slovenského rudohoria, celku Čierna hora a podcelku Sopotnické vrchy, ktoré sú charakteristické stredohorským, značne diferencovaným reliéfom. Popisované územie je predovšetkým tvorené mladopaleozoickými horninami brusnianskeho súvrstvia (sivozelené, sivofialové arkózové metardroby, zlepence, bridlice) a v malej miere kryštalinickým bujanovským a triasovým mezozoickým komplexom. Na kamenistých svahoch a vo vrcholových partiách masívu sa vyskytujú plytké, kamenisté prevažne mezotrofné hnedé lesné pôdy. V lúčných porastoch dominuje biotop európskeho významu - podhorské kosné lúky, v lesných porastoch dominujú biotopy európskeho významu: kyslomilné bukové lesy a bukovo a jedľovo-bukové kvetnaté lesy. V území bol zaznamenabý výskyt niektorých vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov, napr. rastlinné druhy Cephalanthera damasonium, Crepis praemorsa, Pulsatilla slavica a zo živočíšnych druhov Vipera berus, Lacerta agilis, Rosalia alpina, Lucanus cervus.
Vyhlásené: 01.01.2018
(opatrenie MŽP SR č. 1/2017 zo 07.12.2017, ktorým sa mení a dopĺňa výnos MŽP SR č. 3/2004-5.1 zo 14.07.2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu)
Výmera: 66,51 ha (z toho približne 65 ha na území Mestských lesov Košice a.s.)
Katastrálne územia: Malá Lodina, Ružín, Sedlice
Stupeň ochrany: 2.
Zoznam biotopov európskeho významu:
6510 Nižinné a podhorské kosné lúky
9110 Kyslomilné bukové lesy
9130 Bukové a jedľové kvetnaté lesy
Zoznam druhov európskeho významu:
fúzač alpský (Rosalia alpina)
roháč obyčajný (Lucanus cervus)
poniklec slovenský (Pulsatilla slavica)
SKUEV0941 Trebejovské skaly
Charakteristika: Územie tvorí exponovaný zalesnený svah SZ - JV expozície s vystupujúcimi skalnými vápencovými útvarmi. Geomorfologicky patrí územie Trebejovských skál do oblasti Slovenského rudohoria, celku Čiernej hory podcelku Hornádske predhorie so stredohorským, značne diferencovaným reliéfom. Geologické podložie v navrhovanom území tvoria predovšetkým dolomitové komplexy triasu (raumsauské dolomity), ktoré z organických zložiek obsahujú predovšetkým vápnité riasy. V severozápadnej časti územia vystupujú na povrch kvartérne fluviálne sedimenty (piesčité štrky a štrky), ktoré sú priraďované k mindelskej terase, vytvárajúcej morfologicky veľmi nápadný stupeň tvorený zrezaným skalným podložím a štrkovou akumuláciou. V južnej časti sa zachovali deluviálne sedimenty ako produkt zvetrávania podložných hornín. Na kamenistých a sutinových svahoch sa vyskytujú charakteristické kamenisté pôdy a rendziny. Zvlášť významné sú lesné biotopy európskeho významu - teplomilné submediteranne dubové lesy, vápnomilné bukové lesy, ale aj skalné biotopy karbonátových skalných stien so štrbinovou vegetáciou a biotopy nespevnených skalných sutín v montánnom a kolinnom stupni. V území bol zaznamenaný aj výskyt biotopu národného významu dubovo-hrabové lesy karpatské. V území bol zaznamenaný výskyt viacerých druhov európskeho a národného významu, napr. rastlinné druhy Pulsatilla slavica, Pulsatilla subslavica, Platanthera chlorantha, Limodorum abortivum, Stipa pulcherimma a zo živočíšnych druhov napr. Lacerta viridis, Rana temporaria, Dendrocopos medius.
Vyhlásené: 01.01.2018
(opatrenie MŽP SR č. 1/2017 zo 07.12.2017, ktorým sa mení a dopĺňa výnos MŽP SR č. 3/2004-5.1 zo 14.07.2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu)
Výmera: 47,25 ha (z toho 21,79 ha na území Mestských lesov Košice a.s.)
Katastrálne územia: Malá Vieska, Trebejov
Stupeň ochrany: 4.
Zoznam biotopov európskeho významu:
6110 Pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi
6190 Dealpínske travinnobylinné porasty
8210 Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou
9130 Bukové a jedľové kvetnaté lesy
9150 Vápnomilné bukové lesy
91H0 Teplomilné panónske dubové lesy
Zoznam druhov európskeho významu:
poniklec slovenský (Pulsatilla slavica)
poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica)
II. Osobitne chránené časti krajiny (rezervácie)
Národná prírodná rezervácia Vozárska
Výmera: 76,63 ha; K. ú.: Ružín
Vyhlásená: v r.1966
Charakteristika: Slovenské Rudohorie - údolie Hornádu, 500 až 738 m n. m., JZ svahy, 10-15°.
Flóra: V zachovalom poraste pôvodného druhového zloženia ja základnou drevinou Fagus silvatica, prítomná je Abies alba, Acer platanoides, Acer pseudoplatanus, Tilia platyphylla subsp. euplatyphylla. Podrast charakterizujú druhy bukového vegetačného stupňa: Carex silvatica, Lamium galeobdolon, Salvia glutinosa, Mercurialis perennis, Rubus caesius a iné.
Ochranárske zameranie: Ochrana západných úbočí Spáleného vrchu, ktoré sú budované skrasovatenými jurskými vápencami Čiernej hory s prirodzenými bučinami a jedľo-bučinami. NPR tvorí nadzemné ochranné pásmo CHPV Veľká ružínska jaskyňa. Ochranné pásmo NPR sa tiahne v šírke 100 m po obvode lokality NPR.
Využíva sa ako výskumný objekt pre potreby lesného hospodárstva.
Národná prírodná rezervácia Bokšov
Výmera: 146,71 ha; K. ú.: Veľká Lodina
Vyhlásená: r.1954,novelizovaná r.1988
Charakteristika: Slovenské Rudohorie (Spišská časť) - hrebeň Ostrého Hradu a SV vápencové svahy strmo (25-40°) klesajúce do údolia Hornádu v rozpätí 350-810 m n. m.
Flóra: V prírodnej rezervácii sa zachoval najsevernejší výskyt Cotinus coggygria, ako zvyšok predchádzajúcich teplých období. Lesné porasty vytvára Fagus silvatica, vtrúsene Acer pseudoplatanus, Acer platanoides, Quercus pubescens, Fraxinus ornus a i. Pozoruhodný je výskyt mediteránnej mušky Calophyarhois z rodu Homoptera, ktorá svoju existenciu viaže na prítomnosť Cotinus coggygria.
Ochranárske zameranie: Ochrana severných svahov vápencovej Holice prechádzajúcich do bralnatého hrebeňa s teplomilnými skalnými biocenózami. Okrem množstva zákonom chránených druhov rastie tu tiež skumpa vlasatá.
Národná prírodná rezervácia Humenec
Výmera: 86,08 ha; K. ú.: Veľká Lodina
Vyhlásená: v r.1953, novelizovaná r.1988
Charakteristika: Čierna Hora - široký oblý svah, sklon 20-30°, JZ až JV 460-613 m n. m., vápenec.
Flóra: V porastoch prevláda Fagus silvatica nad Quercus petraea. Obe dreviny pochádzajú prevažne z výmladkov, ako primiešanina sú: Carpinus betulus, Quercus pubescens, Quercus cerris, Fraxinus ornus, Acer pseudoplatanus. V lesnom podraste a na lesostepných riedinách rastú: Brachypodium pinnatum, Carex humilis, Sesleria calcaria, Aster linosyris, Festuca duriuscula, Festuca pseudodalmatica, Betonica officinalis, Calamintha clinopodium, Teucrium montanum, Potentilla arenaria, Poa nemoralis, Melitis melisophylum. Viaceré druhy tu dosahujú najsevernejší výskyt na východnom Slovensku.
Ochranárske zameranie: Ochrana spoločenstiev dubín s dubom plstnatým, dubom cerovým, jaseňom mannovým , jasencom bielym s výskytom zákonom chránených a viacerých teplomilných druhov rastlín na severnej hranici ich rozšírenia.
Národná prírodná rezervácia Sivec
Výmera: 169,79 ha; K. ú.: Košická Belá
Vyhlásená: v r.1954, novelizovaná v r.1988
Charakteristika: Slovenské Rudohorie (Spišská časť) - geomorfologicky nápadné vápencové bralo vypínajúce sa z hlbokého údolia Hornádu nad Ružínskou priehradou v nadmorskej výške 781 m so strmými 30-45° svahmi porastenými lesom. Územie NPR Sivec sa nachádza v orografickom celku Čierna hora, v katastrálnom území Košická Belá, po pravej strane cesty Košické Hámre - Malá Lodina. Z vrcholu brala ako výraznej dominanty krajiny je prekrásny pohľad do hlbokej doliny Hornádu.
Flóra: Lesné porasty sú typologicky zaradené do lesných typov: typická bučina (Fagetum typicum), holá bučina (Fagetum pauper), vápencová bučina (Fagetum dealpinum), lipová javorina (Tilieto-Aceretum) a vápencová borina (Pinetum dealpinum). Zmiešanie drevín tvoria Fagus silvatica, Quercus petraea, Abies alba; primiešané sú Acer pseudoplatanus, Fraxinus excelsior, Tilia platyphylla ssp. grandifolia, Larix decidua, ojedinele Quercus pubescens a Taxus baccata. V krovinatom poschodí rastú Sorbus torminalis, Sorbus aria, Spiraea media, Rhamnus cathartica, Euonymus verrucosa, Grossularia uva-crispa. Floristicky osobitou je bohatá a pestrá hrebeňová časť vlastného vrcholu, kde rastie aj Waldsteinia ternata (najsevernejší výskyt na Slovensku). Vrcholové skalné bralo je dávno známe svojou neobyčajne bohatou a pestrou flórou rázu horského, dealpinského, prealpinského a výslovne teplomilného, vytvárajúceho mozaiku skalných fytocezón a spoločenstiev s ostrevkou vápnomilnou (Sasleria calcaria) a kostravkou sivou (Festuca glauca).
Ochranárske zameranie: Ochrana prirodzených spoločenstiev bučín a suťových javorín s bohatým podrastom horskej a teplomilnej flóry.
Národná prírodná rezervácia Bujanovská dubina
Výmera: 88,17 ha; K. ú.: Ružín
Vyhlásená: v r. 1966
Charakteristika: Čierna Hora - údolie Hornádu, JV až JZ svahy 15-25°, 575-765 m n. m., rula.
Flóra: Je to jedna z najvýznamnejších lokalít Quercus petraea na Slovensku, s mimoriadne kvalitnou stromovou zásobou. Z ďalších drevín sú prítomné Fagus silvatica, Carpinus betulus, cenné listnáče a sporadicky Abies alba, Picea excelsa. Prírodná rezervácia je významným objektom pre porovnávacie štúdium lesa s prevahou duba a buka ako aj vplyvu dreviny na pôdu a porastovú mikroklímu.
Ochranárske zameranie: Ochrana mimoriadne produktívnych porastov duba zimného so zmiešanou teplomilnou a horskou flórou. Ochranné pásmo v šírke 100 m po obvode NPR.Objekt je určený pre lesnícky vedecký výskum.
.
Prírodná rezervácia Vysový vrch
Výmera: 36,52 ha
Vyhlásená: v r. 1993
Geomorfologická charakteristika: Slovenské Rudohorie - Volovské vrchy, z vrcholu Bielej skaly zvažujúci sa hrebeňový svah so sklonom terénu 30-70%, JZ expozícia 650-850 m. n. m., vápencové podložie.
Flóra: Kostru genofondovo významnej lokality formuje 110-175 ročný porast jedle bielej (Albies alba) a buka lesného (Fagus sylvatica) s prímesou javora horského (Acer pseudoplatanus), javora mliečneho (Acer platanoides), jaseňa štíhleho (Fraxinus excelsior), lipy malolistej (Tilia cordata) a bresta (Ulmus glabra). Bylinná synúzia podrastu je tvorená druhmi ako áron alpínsky (Arum alpinum), scila kladného (Scilla Kladnii), mesačnica trváca (Lunaria rediviva), pižmovka mošusová (Adoxa moschatelina) a zvonček karpatský (Campanula carpatica).
Fauna: Územie je významné aj z dôvodu výskytu pôvodných druhov avifauny. Hniezni tu kuvičok vrabčí (Glaucidum passerinum), sova dlhochvostá (Strix uralensis), sova obyčajná (Strix aluco), jariabok hôrny (Bonasa bonasia), králik zlatohlavý (Regulus regulus), králik ohnivohlavý (Regulus ignicapillus), tesár čierny (Dryocopus martius) a drozd kolohrivý (Turdus torquatus).
Ochranárske zameranie: Vrcholové pralesovité spoločenstvá pôdoochranného charakteru na Vysokom vrchu (850 m) a Bielej skale (806 m) v závere Čermeľského údolia s pestrím zastúpením drevín a niektorých vzácnych druhov rastlín. Na vápenci Bielej skaly rastúca typická xerotermná vegetácia.